John Christopher Depp II
Burton je jeden z nie mnohých režisérov, ktorí pochopili, že hercova sila je v introvertnosti. Využil jej aj Lasse Hallstrőm v ČO ŽERIE GILBERTA GRAPEA? kde vtedy ešte neznámy Leonardo DiCaprio exhibicionisticky podaným retardovaným Arniem strhol kritiku, ale napokon to bol ospalým dojmom pôsobiaci Depp ako jeho starší brat - nenenávidiaci mestečko, ktoré je mu ako väzením, žijúci v rozpadávajúcom sa dome s 200 kilovou matkou - ktorý sa stal trvalým plusom filmu. Možno naozaj niečo bude na jeho presvedčení, že stoicky pôsobiaci ľudia patria k najemotívnejším.
Výraznú rolu vytvoril aj o dosť neskôr v drsnom thrilleri bratov Hughesovcov Z PEKLA, ako ovdovený a drogovo závislý inšpektor Abberline, snažiaci sa vypátrať vraha prostitútok, ktorého si história dodnes pamätá ako Jacka Rozparovača. Vo voľnom čase, dávno pred filmom a grafickou novelou, čítal publikácie na túto tému a to ho kvalifikovalo ako správneho človeka. Hughesovcov podporil aj v natočení schválne nevydareného šťastného konca, ktorý sa podľa nich do filmu nehodil a štúdiu neostávalo iné, než sa zmieriť s neveselým a sentimentálnym. Ako Abberline sa zase cítil ako ryba vo vode, opäť sa vyhol "výbušnému" herectvu...
... ale práve to jeho neprajníci zneužívajú a tvrdia, že vo väčšine filmov iba unudene stojí pred kamerou a otrávene práši dialógy. Do popredia to vystúpilo najmä v rozporuplno prijatom kvázi mysterióznom thrilleri Romana Polańského (ktorý o ňom povedal, že je umelcom uväzneným v tele plagátovej hviezdy) DEVIATA BRÁNA, kde stelesnil "knižného detektíva" pátrajúceho po údajnej Satanovej knihe. Za veľa nestála márna snaha o hitchcockovanie v dráme Johna Badhama V POSLEDNEJ CHVÍLI, kde musel spáchať atentát, inak mu zabijú dcérku, alebo seriálovým dojmom pôsobiace sci-fi ASTRONAUTOVA ŽENA, kde si ako astronaut a manžel Charlize Theronovej z vesmíru priniesol nepekný suvenír.
Naopak, obstojne (ale pre širšiu verejnosť nenápadne) vyšla jeho ďalšia nominácia na glóbus v Chechikovom BENNY A JOON, gangsterka podľa skutočných udalostí, kde sa ako agent DONNIE BRASCO infiltruje do blízkosti mafiána Al Pacina a dráma čoskoro na to zosnulého Teda Demmeho (brat tvorcu Mlčania jahniat) - KOKAÍN, kde hral hneď po boku dvoch krások Cruzová-Potenteová a znova podľa skutočných udalostí. Dieru do sveta však neurobil ani s Davidom Koeppom a s jeho adaptáciou kingovčiny TAJOMNÉ OKNO. Mal hrať aj sluhu "neveľkého rozumom, ale veľkého srdcom" Sancha Panzu v de-cervantovčine o Donovi Quichoteovi, vysnenom projekte montypythona Terryho Gilliama, lenže natáčanie od začiatku stretli také katastrofy, že to film síce odrovnalo a Gilliam ho pravdepodobne už nikdy nenatočí. Zároveň to však vystačilo aspoň na kvázi dokument STRATENÝ V LA MANCHA.
To, že nemá rád Hollywood, dokazuje spoluprácou s európskymi tvorcami, nezávislými režisérmi a kontroverznými filmármi. Bol tu Emir Kusturica (ARIZONSKÝ SEN), opätovné stretnutie s Hallströmom v rozprávkovej ČOKOLÁDE, AŽ SA ZOTMIE Juliana Schnabela (dvoj-úloha - policajta a transvestitu), s Jimom Jarmuschom stvoril anti-western MŔTVY MUŽ, s Oliverom Stoneom ešte v 80. rokoch spolupracoval na ČATE, s Jeremy Levenom natočil svojskú verziu filmu DON JUAN DE MARCO, s Terrym Gilliamom ochutnal STRACH A HNUS V LAS VEGAS. Tu hrala aj obdobne svojská Christina Ricciová, s ktorou hral v OSPALEJ DIERE a MUŽOVI, KTORÝ PLAKAL (u nás plakal iba v požičovniach) a so smiechom hovoril, že spolu tvoria pár zlých snov.
Depp si dnes môže dovoliť v podstate čokoľvek. Nech už si svet o bruckheimerovskej tvorbe myslí čokoľvek, faktom je, že to bol on, kto obsadil do dobrodružného veľkofilmu PIRÁTI KARIBIKU nekomfortného, rozhodne nie masy do kín ťahajúceho Deppa. Aj keď pôvodné plány zrejme boli také, že hrdinom bude guvernérova dcéra a mladý kováč, napokon to bol neuveriteľný kapitán Jack Sparrow, kto svojim imidžom "zdrogovaného hipíka s neujasnenou sexuálnou orientáciou, IQ a vzťahom k rumu" mávnutím ruky odsunul na vedľajšiu koľaj 100 miliónový rozpočet, lode rútiace sa oceánom, triky od ILM a duo dokonalých krásavcov Knightleyová & Bloom. V tomto smere dokázala Akadémia nemožné - za tento bláznivý výkon ho nominovala na Oscara. Len čo sa objavil na scéne, divákom od radosti poskočilo srdce. Tržba bola obrovská a natáčanie dvojky (možno naraz s trojkou) je už nejaký čas na spadnutie.
V podobnom sviežom duchu sa niesol aj jeho agent CIA s vydlábnutými očami v Rodriguezovom VTEDY V MEXIKU (uzavretie trilógie El Mariachi a Desperado). Tu pre zmenu vyradil z hry Antonia Banderasa, ktorý sa zmenil v hlúpučkú figúrku plniacu príkazy iných. Rodriguez film natočil vo svojom povestne diabolskom tempe ešte pred Pirátmi, ale následne ho strčil do krabice a u nás mal premiéru až po nich.
Tieto hercove uvoľnené kreácie sú ale tŕňom v oku niektorých jeho skalných a tak tí uvítali jeho "návrat ku koreňom" v podobe ceneného filmu režiséra drsného Plesu príšer, FINDING NEVERLAND /2004/, kde hral autora Petra Pana. Ak sa pokladáte za jeho fanatických obdivovateľov, určite ste videli jeho režijný debut BOJOVNÍK, v ktorom si aj zahral a podieľal sa na scenári a ktorý nebol na MFF Cannes 1997 prijatý s nadšením, ale to kritike nezabránilo v tom, aby mu ani nie ako 40-ročnému v roku 1999 strčila do rúk Čestného Cézara za celoživotnú tvorbu.
Čo sa týka jeho súkromia, ak aj po Riverovej smrti prestal ničiť sám seba a svoje okolie, stále pôsobil ako stratený, šupácky, prefajčený mladík, nahnevaný na všetko a hlavne sám na seba. Všetko sa zmenilo po stretnutí s francúzskou speváčkou ("joe le taxi") a herečkou (Elisa) Vanessou Paradisovou, okrem gitary zrejme prvou skutočnou láskou v jeho živote. Vysťahoval sa nie len z Hollywoodu, ale aj z Ameriky, ktorú ostatne nikdy nemal vyložene rád (najmä pre jej "nevzdelanosť a násilie"). Dodnes žijú na divoko so svojimi deťmi (dcérkou Lily-Rose Melody a synom Jakom) na francúzskom vidieku. I keď sa prevalilo, že po vzore Marlona Branda kúpil ostrov Little Halls Pond Cay na Bahamách. V roku 1999 sa stal spolu-vlastníkom francúzskej reštaurácie.
Zodpovednosť mu nezmenila život. Pretože dovtedy žiadny nemal. Ako sám priznáva, do roku 1999 (narodenie dcéry) v podstate iba prežíval v hmle. Dnes ale už nie je smutný chlapec, ktorý nemá nikoho a nič. Vytvoril základ, na ktorom chce ďalej stavať, lebo má (na rozdiel od premenlivého úspechu v zamestnaní) zmysel. Prestal platiť jeho citát, že si všade pripadá cudzí. Nezabudol však naň a pamiatka na ubolenú prvú polovicu života mu ostala v očiach, o ktorých Burton povedal, že je v nich toľko smútku a hĺbky, ako keby žili už veľmi dlho. Dnes už nie sex-idol dievčat, ale dospelý (aj keď s hladkou tvárou, chlapčenským dojmom pôsobiaci) a vyrovnaný, s minulosťou podľa všetkého zmierený muž, ktorý má - paradoxne práve vďaka nej - veľa predpokladov byť dobrým otcom a manželom - "a budú spolu žiť šťastne, až kým neumrú". Alebo naopak, v jednej chvíli všetko opustiť a už sa nikdy znova nenájsť. To druhé by bolo smutné nie len pre nás, ale najmä tých, ktorí mu ukázali, že žiť nemusí byť vždy vyloženou povinnosťou. Niečo však ostalo nemenné. Stále zbiera lampy všetkého druhu a - je skvelý herec.
